Združenie zodpovedných firiem Business Leaders Forum podporuje Ciele udržateľného rozvoja

08. februára 2021

Ako na Slovensku plníme Ciele udržateľného rozvoja (SDGs)?

Prvá správa o implementácii cieľov Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorá sumarizuje výsledky za SR a porovnáva ich s ostatnými členskými štátmi EÚ, bola predložená vláde v septembri 2020. Slovensko sa podľa globálneho SDG Indexu 2020 nachádza na vyšších miestach, patrí mu 27. miesto zo 166 krajín. V porovnaní  so svojimi susedmi je Slovensko v rebríčku vyššie ako Maďarsko (29. miesto) a nižšie ako Česká republika (8. miesto) a Poľsko (23. miesto).

Správa rozdeľuje výsledky dosiahnuté v „Národných prioritách“ na dobré a na tie, ktoré sú pre nás veľkými výzvami. Pokrok v každej priorite sa meria prostredníctvom sady ukazovateľov (miera recyklácie komunálneho odpadu, kvalita ovzdušia, množstvo zamestnancov vo vede a výskume, atď.). Pozrime sa bližšie na niektoré z nich.

V boji s chudobou vedieme, o celoživotné vzdelávanie je veľmi malý záujem

Dobrými výsledkami sa v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ môžeme pochváliť v priorite „Znižovanie chudoby a sociálna inklúzia.“ Percentuálny podiel obyvateľov (16,3 %), ktorí sú na Slovensku ohrození chudobou alebo vylúčením, je tretí najnižší spomedzi štátov EÚ. Priemer EÚ je na úrovni 21,6 %. Týmto výsledkom Slovensko dokonca prekročilo svoj cieľ stanovený na rok 2020 a pomohlo až 239-tisíc ľuďom vymaniť sa z chudoby (cieľ do 2020 bol 170 000 ľudí). Rizikovými skupinami, ktorých zraniteľnosť ešte viac prehĺbila aktuálna pandémia, naďalej zostávajú ľudia bez domova, ľudia zo sociálne znevýhodneného prostredia, marginalizované rómske komunity, osamelí rodičia, seniori a ženy (z dôvodu nerovnosti v odmeňovaní).

Celoživotné vzdelávanie je úzko späté so schopnosťou flexibilne reagovať na zmeny na trhu práce, ktorým sa nasledujúce roky v súvislosti s automatizáciou výroby zaručene nevyhneme. Ako uvádza porovnanie v priorite „Vzdelanie pre dôstojný život“, v roku 2018 možnosť vzdelávať sa (mimo štandardného rámca) využili iba 4 % obyvateľov, výsledok za rok 2019 je ešte nižší, predstavuje 3,6 % populácie. Podľa správy o Agende 2030 je cestou, ako znížiť podiel dlhodobej nezamestnanosti, vytvorenie efektívneho systému vzdelávania, ktorý by bol dostupný a atraktívny pre všetky vekové skupiny či typy obyvateľov. Dlhodobá nezamestnanosť pretrváva najmä v regiónoch Prešovského, Košického a Banskobystrického kraja.

Pokrok sme zaznamenali v zamestnanosti absolventov (v kategórii od 24 do 35 rokov), ktorá kontinuálne rastie a v roku 2019 sa zastavila na úrovni 83,9 %. Aj napriek tomu, že v rokoch 2018 a 2019 sa zo zahraničia na Slovensko vrátilo 12 100 mladých Slovákov, schopnosť udržať si vysokokvalifikovaných talentovaných mladých ľudí sa nemení. Podľa Global Competetiveness Index, ktorý porovná konkurencieschopnosť 144 ekonomík sveta, sme poklesli o jednu priečku a obsadili 42. miesto (z V4 krajín je za nami iba Maďarsko na 47. priečke).

Podiel využívania energie z obnoviteľných zdrojov je vyšší, inovácie dovážame zo zahraničia

Slovenskej ekonomike dominuje priemysel, ktorý tvorí až 26,7 %  (priemer za  EÚ  je 19,5 %), vďaka čomu Slovensko patrí k energeticky najnáročnejším európskym krajinám. Cesta k zvýšeniu slovenskej konkurencieschopnosti a udržateľnej ekonomike vedie cez obehové hospodárstvo (cez minimalizáciu vstupov, emisií, odpadov a únikov energie), podporu výskumu a vedy i lokálnych výrobcov.

Miera použitia recyklovaných materiáloch pri vstupe (výrobe) v roku 2016 dosiahla 4,9 %, stále však nedosahujeme priemer EÚ (11,7 %). V zhodnocovaní stavebných a demolačných odpadov máme taktiež veľké rezervy, v roku 2016 bolo na úrovni 54 % (89 % v EÚ). Posledné štatistiky Ministerstva hospodárstva hovoria o náraste podielu energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej spotrebe z 11,9 % (2010) na 16, 9 % (2019) vďaka čomu sme lídrom spomedzi krajín V4. Stále to však nestačí na priemer členských krajín EÚ, kde sa tento podiel pohybuje okolo jednej tretiny. Bližšie informácie o tom výraznom náraste, vďaka ktorému sme prekročili stanovený cieľ na rok 2020 (14 %), MH zatiaľ neposkytlo.[1]

Väčšina našej priemyselnej produkcie nemá vysokú pridanú hodnotu (prevažuje montáž pred výrobou). Tvoriť hospodárstvo s vyššou pridanou hodnotou je možné cez podporu domáceho výskumu, vývoja a inovácií s využitím domácich zdrojov. Podiel výdajov na výskum a vývoj na HDP je však stále nízky, firmy inovácie prevažne dovážajú zo zahraničia. V roku 2015 predstavoval 1,2 % a v roku 2018 iba 0,8 %. Podiel zamestnanosti vo vede a výskume ostáva nezmenený, je na úrovni 0,8 % (2018), čo nás radí na posledné priečky v rebríčku štátov EÚ (22. miesto) a za všetky zvyšné krajiny V4.

Rast ekonomiky je možné ovplyvniť aj cez podporu domácich výrobcov potravín. Podiel slovenských potravín v obchodoch dosahuje iba 40 %. Rezervy sú však na oboch stranách – dopyte (ponuka v obchodoch, zákazníci) i ponuke (kvalita, nízka produkcia, ktorá nepokrýva dopyt). Situáciu dokáže zlepšiť cielená obchodná politika veľkých obchodných reťazcov, ktorých tržby z celkového predaja potravín v SR predstavujú 86 %. Podľa portálu Euractiv, najväčší podiel slovenských potravín nájdeme na pultoch pôvodom domácich reťazcov. Podporou lokálnych výrobcov zároveň prispievame k znižovaniu uhlíkovej stopy, ktorá vzniká pri prevoze zo vzdialených krajín.

Zlá kvalita ovzdušia a nízka dôvera v súdnictvo – negatívne trendy, ktoré pretrvávajú

Neúspech nás sprevádza v posledných troch národných prioritách – Udržateľne sídla, regióny a krajina v kontexte zmeny klímy, Právny štát, demokracia a bezpečnosť a Dobré zdravie.

Kvôli znečisteniu ovzdušia a jeho dopadom na obyvateľov dlhodobo čelíme kritike so strany Európskej komisie. V rámci rebríčka krajín EÚ s najvyššou mierou znečistenia ovzdušia sme obsadili 8. miesto, i keď spomedzi krajín V4 sme na tom najlepšie. Tento negatívny trend je spôsobený preferenciou individuálnej dopravy (každoročne zaznamenávame mierny nárast, aktuálne je na úrovni 73,6 % z celkového podielu spôsobov prepravy) i pomalým rozvojom udržateľnej mobility (nedostatok cyklo-ciest, nevyhovujúca sieť verenej dopravy).[2] Zlepšenie kvality ovzdušia v krajine má priniesť už prebiehajúca transformácia uhoľných regiónov – Horná Nitra a Košice (naplánovaná do roku 2030), ale aj lepšia regulácia domácností v obciach, ktoré kúria svojpomocne a častokrát s nekvalitným palivom.

Pozitívnou správou je, že klesá množstvo vyprodukovaného komunálneho odpadu na obyvateľa (418 kg na obyvateľa), no zaostávame v miere jeho recyklácie a vykazujeme vysoký podiel skládkovania. V miere recyklácie komunálneho odpadu sme zo susedných krajín predbehli Česku republiku (34,5 %) a Poľsko (33,8 %) a obsadili 14. miesto (36,3 %), lídrom je Nemecko (67,1 %).

Vývoj v oblasti právneho štátu, demokracie, slobody a bezpečnosti významne ovplyvnili dve udalosti: vražda Jána Kuciaka a pandémia koronavírusu. Prvá udalosť vytvorila verejný tlak na systémovú zmenu, druhá je z hľadiska slobody a ochrany zdravia veľkou globálnou výzvou. Keď sa pozrieme na indikátory, ktoré ukazujú ako úspešná je naša krajina pri napĺňaní stanovených cieľov, nevidíme takmer žiaden posun. Európsky parlament patrí dlhodobo medzi inštitúcie, ktorým Slováci dôverujú najviac (49 % v roku 2019), na druhom mieste sa nachádza polícia (41 % v roku 2019), najmenej obyvatelia Slovenska veria v nezávislosť súdneho systému (28 % v roku 2019). Podľa Indexu vnímania korupcie, ktorý celosvetovo zostavuje Transparency International, sme v roku 2019 opäť klesli o dve miesta a aktuálne sa nachádzame na 59. miesto. V porovnaní so zvyšnými krajinami EÚ získalo horšie umiestnenie už len Maďarsko (70. miesto).

Výdavky na zdravotníctvo sú primerané, problémom je ich neefektívne prerozdelenie

V porovnaní s EÚ štátmi (166 na 100 000 obyvateľov) má Slovensko o polovicu viac úmrtí, ktorým sa dalo predísť (244 na 100 000 obyvateľov), medzi štátmi V4 dosahujeme priemer. Podľa odborníkov, ktorí sú autormi časti k priorite „Dobré zdravie“, k zbytočným úmrtiam nebude dochádzať zlepšením prevencie, environmentálnymi opatreniami a v neposlednom rade zlepšením zdravotného systému.

V roku 2019 Útvar hodnoty za peniaze v spolupráci s Inštitútom zdravotnej politiky Ministerstva zdravotníctva vydal dokument „Revízia výdavkov na zdravotníctvo“, ktorý konštatuje, že slovenské výdavky na zdravotníctvo sú primerané bohatstvu krajiny, problémom ale je ich neefektívne využívanie a prerozdelenie. K zníženiu výdavkov by prispela redukcia počtu návštev u špecialistov a výdavkov na lieky, ktoré sú v porovnaní s inými krajinami výrazne vyššie. Naopak málo financií investujeme do primárnej starostlivosti (všeobecné lekárstvo, stomatológia, gynekológia a pôrodníctvo), dlhodobej starostlivosti, prevencie, podpory duševného zdravia a do kapacít zdravotníckeho personálu.

Autorka: Beata Fekiačová


[1] Ide o nové informácie MH, správa sa opiera o pôvodné výsledky. Nárast spôsobilo zaradenie dát o spotrebe hrubej biomasy. V minuosti takýmito údajmi MH nedisponovalo.

[2] Bratislava patrí k tým mestám, v ktorých sú v určitých mestských častiach prekračované limity až 9-násobne (Račianske mýto, Trnavské mýto, Hodžovo námestie). Novela zákona o ovzduší z roku 2017 mestám podala pomocnú ruku – umožnila vytváranie tzv. nízko emisných zón (vjazd do nich majú povolené len vozidlá, ktoré splnia určité emisné limity), žiadna však zatiaľ nebola zriadená.